Historia

Obec Vyšné Remety

. Osídlenie územia pod Vihorlatskými vrchmi možno sledovať už od staršieho paleolitu. V období od 9. až 11.storočia n.l. územie bolo osídlené slovanským obyvateľstvom s pohanským náboženstvom. Do 9. až 12.storočia siahajú počiatky kresťanstva, názov Remety má pôvod  v latinskom koreni slova heremitorium, čo znamená pustovňa. Do slovanského prostredia sa názov dostal prostredníctvom  mníchov benediktínov. Pustovne však nemuseli podnietiť vznik dediny.

. Pôvod Vyšných Remet siaha do 14.storočia. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z roku 1400. Určiť presný termín vzniku obce je obtiažne, lebo písomné záznamy sa v minulosti viazali na problémové skutočnosti – spory, krádeže, lúpeže. Prvá správa o tejto dedine súvisí s vyšetrovaním krádeže oviec a svíň, patriacich poddaným v Remetoch. Z obsahu  listiny je zrejmé, že dedina jestvovala už pred rokom 1400. Literárne pramene uvádzajú za pôvodné pastierske, valašské rodiny, iné  zas uvádzajú za pôvodné obyvateľstvo  roľníckych usadlíkov. Z pôvodných názvov dediny (Remethe, Also-remethe, Olahremethe), tiež z priezvísk rodín možno usúdiť prítomnosť rusínskeho, slovenského, maďarského, rumunského, nemeckého, židovského  obyvateľstva. (Prítomnosť valašsko-rumunského a rusínskeho obyvateľstva potvrdzuje ich grécko- byzantské náboženstvo so staroslovienskym jazykom- pravoslávie). Prevaha slovanského obyvateľstva umožnila zachovanie slovenského názvu dediny po celé stáročia až po dnešok.

. S názvom Vyšné Remety sa stretávame od polovice 15.storočia ,kedy bola majetkovou súčasťou panstva Jasenov. V 16. storočí boli ich vlastníkmi najmä šľachtici z Tibavy. Pôvodné, roľnícke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 6 port. Valašské domácnosti vtedy zdaneniu nepodliehali. V roku 1437 tam hospodárilo  37 poddanských domácností, pričom pozemky po 18 odsťahovaných rodinách boli opustené. Remety boli vtedy veľkou dedinou. V dedine bol vtedy aj mlyn, čo dosvedčuje, že pôvodne pastierske, valašské rodiny sa venovali aj pestovaniu obilnín, teda sa poroľníčovali. Do polovice 16. storočia sa postupne väčšina poddanských rodín odsťahovala. V rokoch 1567 a 1588 sedliacke domácnosti zdanili rovnako od dvoch port. V roku 1588 dve domácnosti hospodárili na polovičných a štyri na štvrtinových usadlostiach, ďalšie si stavali domy. Tri domácnosti boli želiarské. Napokon tu žila aj rodina šoltýsa. V poslednej štvrtine 16. storočia sa tu usadili noví prisťahovalcia dedina sa zväčšila. V roku 1599 okrem domu šoltýsa stálo 25 obývaných poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia boli Remety stredne veľkou dedinou len s poddanským obyvateľstvom. Poddaných ubúdalo v 17. a začiatkom 18. storočia. Roku 1715  hospodárilo 13 sedlickych domácnosti, pričom v prevádzke bol aj vodný mlyn. V roku 1720 tu bolo 11 sedliackych domácnosti. V 18. storočí tu bola väčšina poddaných gréckokatolíckeho náboženstva.

Z dostupných materiálov sa dozvedáme o počte domov a obyvateľstva :

rok počet usadlostí počet obyvateľov
1427 6
1715 13 + mlyn
1828 47 258
1869 390
1900 505
1921 416
1940 506
1961 555
1970 518
1991 444
2001 420

. Život ľudí v dedine nebol ľahký,  každá doba prinášala so sebou   pre väčšinu jej obyvateľov veľa prekážok pri napĺňaní ich životných podmienok. Za 1. ČSR boli obyvatelia  Vyšných Remet zamestnaní najviac v poľnohospodárstve. Ťažké životné podmienky a nedostatok pracovných príležitostí prinútili mnohých jednotlivcov odísť za prácou do Ameriky. V rokoch 1939-1945 obec patrila Maďarsku. Vojnové roky negatívne poznamenali takmer každú rodinu. Ľudia sa nevzdávali, svojou pracovitosťou  dokázali vybudovať nielen stavby pre svojich najbližších, ale čo je dôležité, dokázali spoločne chrániť odkaz svojich predkov, budovať históriu svojej obce.